Posts Tagged 'Central Europe'

Celebrate! Oslavujte!

(English version below)
Dvadsiateho siedmeho apríla celé Holandsko oslavovalo kráľove narodeniny. Je to štátny sviatok, takže školy, firmy atď. boli zatvorené a ľudia vyšli do ulíc. Napriek počasiu.
Vďaka tomu, že kráľovo priezvisko je „Van Oranje“ (Oranžový), ľudia  v obrovskom množstve a variáciách nosia oranžovú. Od ponožiek cez kravaty, čapice, okuliare, podprsenky, sukne; čo si zmyslíte to majú na sebe.
Holandské veľvyslanectvá v zahraničí organizujú oslavy a ponúkajú svojim hosťom jedlo, pitie, hudbu a tulipány (samozrejme oranžové).
Heslom všetkého je:“ Každý deň je dobrý deň na oslavu, ale s trochou oranžovej sa z neho stáva neobyčajný deň.

Ako je to s vami?
Domnievajúc sa, že nenosíte často oranžovú a málokedy oslavujete, by Vám hore uvedené mohlo pripadať trochu čudne.
Keď niečo dosiahnete uznáte si to a oslávite to, alebo to považujete za samozrejmé? Tak zabudnete na tú peknú chvíľu; pretože sa stalo aj veľa škaredých vecí, ktoré si každý deň pripomínate.
Dobré zabúdate a to zlé Vám v noci nedá spať?

Čo s tým?
Zvážte čo robíte. Uvedomujte si aj tie bežné každodenne veci .Uvedomte si, že aj tie najbežnejšie  udalosti „ nehodné zmienky“ sú  skutočne hodné zapamätania aj zmienky.
Potľapkajte sa po pleci a povedzte si „ som dobrý/á“. Bude Vás to stáť možno 15 sekúnd, uvedomiť si, zablahoželať si a precítiť ten hrejivý pocit.
Zrátajte si Vaše denné potľapkania a určite prevážia nad tými nepríjemnými udalosťami. Nevedome tak ustojíte aj  tie nepekné veci.
Výsledkom bude lepší nočný odpočinok a viac energie.
Čo je opäť hodné oslavy.

Chcete vedie? viac?orange_2
Napíšte mi.
_______________
René Marcel Ponneker
0915 046 014
renemarcel@pontrain.nl
http://pontrain.nl/sk/calimero.htm
http://www.martinus.sk/?uItem=220533

Celebrate

April the 27th all of The Netherlands celebrated the king’s birthday.
It is a Bank holiday, so schools, companies, etc. were closed and people went out in the streets. Regardless the weather.
Due to the fact the King’s family name is ‘Van Oranje” ( Orange), people wear orange, in a huge variety. Like socks, ties, shoes, caps, glasses, bras, skirts, you name it, they wear it. Dutch Embassies abroad organize parties, and offer  their guests food, booze, music and tulips ( orange of course).
The common thread of all is; “Every day is a good party day, however with some orange it is a special day”.

How about you?
Assuming you aren’t often wearing Orange, and you even seldom party, the above mentioned sounds slightly  weird.
When you  accomplish something, do you recognize and celebrate  this joyful fact? Or is it business as usual?
And so you forget this nice moment; because a lot of ugly things happened ,  of which you   remind yourself every day.
The good you forget, the bad keeps you awake at night?

So what to do?
Consider the things you do. Even the so common everyday business, be aware of it . And realize, those ‘common’ or not worth to mention events, are in fact worth to remember indeed and to quote.
Give yourself  a pat on your  shoulder and say to yourself: ‘well done’. This costs maybe 15 seconds, to realize, congratulate and to feel the glow inside.
Count your daily pats, they will outnumber the  unpleasant events. Unperceived, you even can stand these ugly things.
Resulting  in a better night’s rest and more energy.
Again worth a celebration!

Want to know more?

Contact Pontrain

Reklamy

Čo nás blokuje v úspechu – Blocking Convictions

(English version below)

Čo nás blokuje v úspechu

Moja známa zo Slovenska ovláda množstvo jazykov. Hovorí a píše, okrem materinského jazyka, ešte ďalšími 5-timi jazykmi. Celkom dobré, nie?
Nedávno som ju požiadal, aby skontrolovala preklad po profesionálnom prekladateľovi. Bol som zvedavý, či je preklad ľahko pochopiteľný.
Odmietla. Vraj si netrúfa kontrolovať prácu profesionála. Pretože nie je študovaná prekladateľka. Ani sa na ten preklad nepozrela! Rozhodli jej pochybnosti, nie realita.
Nie je jediná, koho ovládajú pochybnosti namiesto skutočnosti.
Fakty nie sú to, čo nás mätie. Je to náš názor na fakty.

Čo robiť?
Najskôr si musíme uvedomiť, prečo sa takto správame. Potom zistiť, ako sa vhodnejšie zachovať.
Zmeniť naše obmedzenia môžeme ale iba vtedy, ak ich považujeme za problém.

Prečo?
Pomerne často sú pochybnosti založené na nepríjemnej skúsenosti z konkrétnej situácie. Keď sa podobná situácia zopakuje, vyplávajú na povrch staré pochybnosti. Spolu so starou reakciou. Výsledkom je štandardizované konanie vhodné pre možno úplne inú situáciu a iné okolnosti.

Čo robiť?
Ak vám vaša štandardizovaná reakcia neškodí a bojíte sa skúmať nové prístupy, nechajte to tak.
Ale ak vás to stojí peniaze, priateľov, zamestnanie, budúcnosť, príležitosti či zažívate smútok, konajte a zmeňte to. Skúmajte každú (novú) situáciu. Uvidíte, či dokážete nájsť nové riešenie a novú reakciu.
Keď prežívate nejakú situáciu a zisťujete, že ste v starých koľajach, ZASTAVTE TO.
Zhlboka sa nadýchnite, zamyslite sa nad situáciou. Uvedomte si, čo túžite dosiahnuť a čo skutočne chcete urobiť TERAZ (nie čo ste urobili včera).
Potom konajte. Celé to nezaberie viac než 15 sekúnd.
Je to ťažké? Jedine, ak sa bojíte prekvapiť seba samého.
Výsledok? Nová skúsenosť, nový prístup a pokoj. A žiaden strach.

René Marcel
Pontrain.SK@gmail.com

Blocking Convictions

A Slovak friend of mine knows a lot of languages. She speaks and writes, besides her Slovak mother tongue, five foreign languages. Quite impressive.
Last, I asked her to read and check a translation, made by a professional translator. I was curious to know if that translation was easy readable.
She refused. Because she never could be able to control a professionals work. Because she is not a professional translator. She didn’t even try to look at the translation. So convicted she was. Her thoughts made the decision, not the reality.
She is not the only one who let thoughts decide, instead of a real time observation. What confuses us are not the facts, but the opinion about the facts.
What to do?
First we have to know why we act like this. By knowing that, what to do.
Still only act if we consider this as a problem.
Why
Quite often a thought is based upon an experience in a specific situation. Afterwards, if it seems such a situation is near, that old thought comes up. Accompanied by the old reaction. Result is standard action suited for a complete different situation is used in a lot of circumstances. Regardless useful, it is used.
What to do?
Well, if that standard reaction is doesn’t ‘hurts’ you, leave it; f you are afraid to explore new roads.
However if it costs money, friends, jobs, future, sorrow, chances, etc., act to change.
By being curious in every (new) situation. And then see if you find a new solution and reaction.
So, if you are in a situation and you realize you are acting the way you always do, STOP. Take a deep breath, think about the present situation, think what you want to reach, and then think what you really want to do NOW. Not what you did yesterday.
And then act. This only took about 15 seconds.
Hard to do? Only if you are afraid to surprise yourself.
Result: A new experience, a new road and satisfaction. No fear.
René Marcel
Pontrain.SK@gmail.com
WP_20150608_20_30_29_Pro

Prvý krok The first step

Prvý krok

(English version below)

Pred niekoľkými týždňami som rozprával s jedným dizajnérom a zároveň fotografom. Vyrobí návrh holandského prekladu brožúry Calimeromarketing (v skratke – pre čerstvo vyliahnutých podnikateľov, ktorí neradi čítajú).
Počas rozhovoru o jednej z tém v brožúre: Aktívne šírte svoj (skutočný) odkaz, sme sa dostali k nekonečnej debate týkajúcej sa stavu krajiny.Zlepšuje sa kvalita života? Čo vidíš, keď sa prechádzaš, bicykluješ alebo jazdíš po meste? Sú remeselníci (a remeselníčky) hrdí na svoju prácu? Atď. Čiže ako je na tom Slovensko dnes?
Bol pomerne znepokojený budúcnosťou Slovenska, pretože aj napriek tomu, že sám pozorujem pozitívnu zmenu, nie všetci ľudia dokážu využiť prosperitu a nie všetky spoločnosti obchodujú férovo.
Dúfa, že sa toto správanie raz skončí. – ako si to predstavuje? – Nevedel.
Snáď niekto proti tomu niečo urobí.
Krátko po tomto rozhovore som na facebooku čítal príspevok mojej slovenskej kamarátky Minulý rok promovala a teraz rozmýšľa, ako si zariadiť život. Príspevok bol o politikovi, ktorého moc nemala v obľube. (Všetci máme svoje predsudky). Opýtal som sa jej, čo urobiť, aby sa niečo zmenilo. Odpovedala:
Niekto by sa mal vzbúriť.
Veta, ktorú som už niekde počul. Títo ľudia v niečo dúfajú (mágia?), ale nič nerobia.

A čo ty?

Chrlíš svoje nápady a reakcie do okolia ako sopka lávu, alebo sedíš za notebookom v trendovej kaviarni chlípajúc kávu a čítaš o veciach, ktoré podľa teba idú zlým smerom?
Nerobíš nič, len platíš účty a cez víkendy chodíš po horách. „Pretože ja nemôžem nič zmeniť“.
Nuž, napríklad aj takú elektrinu môžeš dnes používať, pretože sa našli ľudia, ktorí chceli viac. Svoje myšlienky zapisovali na papier pri svetle petrolejky. Svetlo petrolejky im postačovalo achceli viac. Tak to urobili.

Takže čo urobiť?

Zázraky sa nedejú. Ak niečo chceš zmeniť, musíš sa sám o to pričiniť. Ak sa podľa teba niektorí ľudia správajú napríklad nežiaduco a zotrvávajú v takomto prístupe, je to pre to, lebo im to ostatní dovolili. Nechali ich, aby si vytvorili priestor.
Ak sa ti to nepáči, konaj. Vytvor si vlastný priestor. Ukáž svoj názor.
Každá cesta začína prvým, malým krokom. Vykroč. Povedz priateľom, čo chceš a ako to chceš. Buď pozitívny.
Mrzutou náladou si fanúšikov nezískaš. Úsmevom upútaš pozornosť.

René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com

The first step

A couple of weeks ago, I spoke with a graphic designer and photographer. He will make the lay- out of a translated, originated Dutch, booklet: Calimeromarketing (v skratke pre čerstvo vyliahnutých podnikateľov, ktorí neradi čítajú).
Talking about one of the topics in the booklet: “Spread actively your own message (Aktívne šírte svoj (skutočný) odkaz)”; we landed at a never ending talk concerning the state of the country.

Is the quality of life improving, what do you see when walking, cycling or riding on the streets, are craftsmen ( and women) proud of their work, etc.? So how is Slovakia doing today?

He had some real concerns about the future, because he saw positive changes, nevertheless in his opinion not all people can use the prosperity and some companies are not always fair trading.
He hoped that this behavior should stop one time.
I asked him how. He didn’t know; ‘maybe some people would do something against that’.

Short after this talk, I read a FB- post from a Slovak friend of mine. She graduated last year and is now looking for a way of living. The post was about a politician she doesn’t like so much. Well, we all have our preferences.
So I asked her, what she should do to alter something. She said that someone should stand up. Hé, that sentence I heard before.
Well, those two guys are hoping for something ( magic?), but are not acting.

How about you?

Are you like a volcano, spreading your magma ideas an actions over the world, or are you sitting at your laptop screen, sipping at your coffee in a trendy café, reading about all the things which are, in your opinion not going well.

And doing nothing, but paying the bill and make in the weekends a tour in the mountains. “Because I cannot change anything”.

Well, the electricity you are using now, was made so usable by people who were curious to know something. They wrote their ideas on paper, lighted by an oil lamp. That light was sufficient, but they want more. So they did.

So what to do?

Miracles doesn’t exists. If you want to alter something, regardless what, then take an action by yourself.
If, in your opinion, people are acting on a unpleasant way, and they are remaining this attitude, it is because people let them do it. Those people allow them to take space.
If you do not like that, act. Take space by yourself. Show your opinion.
Every journey starts with the first small step. So, take that step. Tell friends what you want and how. Remain positive.

By being grumpy, you won’t get fans. By giving a smile you get the attention.

René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com

WP_20140516_13_35_09_Pro

Noví susedia New Neighbors

Noví susedia

(English version below)
V tomto období sa veľa diskutuje na tému imigrácia. Tisícky utečencov sa vydávajú na nebezpečnú cestu cez Stredozemné more, aby unikli pred vojnou, násilím, hladom a podobne
Niektoré európske krajiny sú ochotné im poskytnúť prístrešie, iné odmietajú.
Ich motiváciou je, že utečenci sú nebezpeční, berú miestnym prácu, stoja peniaze a tomu podobné obavy.
Tieto dôvody som už voľakedy počul.
Viac než desať rokov  ľudia zo Strednej Európy nemohli pracovať v Západnej Európe bez pracovného povolenia, ktoré sa ťažko získavalo. V tom čase mala EU v úmysle otvoriť hranice pre ľudí z Poľska, Českej Republiky a Slovenska.
V mojej krajine vznikol veľký odpor. „ Tí“ (…) ľudia  by boli sprostí, leniví ex-komunisti, prišli by len brať „naše“ peniaze, nehovorili žiaden cudzí jazyk a určite by sa nezačlenili do „našej“ kultúry.  To boli ešte  tie najpriateľskejšie názory na Slovákov a iných.
Teraz, viac než desať rokov neskôr, veľa Poliakov a Slovákov pracuje na rôznych miestach v takzvaných severných krajinách. Slovenské skupiny postavili novú líniu metra v Amsterdame, Poliaci pracujú v skleníkoch, na tulipánových poliach atď.
Sú cenení pracovníci. Žiaden z vyššie menovaných dôvodov na obavy  nebol pravdivý. Napriek tomu, vďaka ignorancií a nevôli spýtať sa „tých“ ľudí ako žijú, vzdor bol v tom čase prítomný.
Ako to vidíte vy?
Keď noví, pre vás neznámi ľudia, navštevujú vaše susedstvo, čo si o tom myslíte? Vyrušujú vás vo vašej každodennej rutine, ohrozujú váš život, sú špinavou škvrnou vášho mesta? Alebo sú obohatením vášho okolia, oživením pre vaše myslenie a pomoc pre vaše podnikanie?
Čo treba urobiť?
Zoberte si zrkadlo a predstavte si ako druhí vidia vás.
Pozrite sa do nedávnej minulosti, odkiaľ pochádzate a kam smerujete? Čo by ste urobili, keby ste boli v situácií tých utečencov?
A ešte: V roku 1968, po Sovietskom vpáde do Československa, „západné“ krajiny prijali veľa utečencov z Československa. V roku 1996, tenisový šampionát vo Wimbledone vyhral Holanďan, bol to zároveň jediný raz, čo Wimbledon vyhral Holanďan. Jeho meno? Richard Krajicek, syn utečenca (z Československa)…

Chcete vedieť viac?

Napíšte mi.

René Marcel Ponneker
Renemarcel@pontrain.nl

New Neighbors

In this period a lot of discussion is going on about immigration.
Thousands of refugees cross the Mediterranean in a dangerous trip to escape war, violence, hunger, etc.
Some European countries are willing to shelter these refugees, others refuse.
Their motivation is that those refugees are dangerous, they take jobs, they cost money, etc.
I have heard these reasons before.
For over ten years, people from “Central Europe” were not able to work in “Western Europe”, without a working permit, which was hard to get. In that time the EU intended to open the borders for people from Poland, Czech Republic and Slovakia.
In my country, a lot of resistance arose. ‘Those’(…) people were stupid, lazy ex- communists, they would only come to take ‘our’ money, didn’t speak any language and sure they wouldn’t fit  into ‘our’ culture. Those were the most friendly opinions about Slovaks and others.
Now, more than ten years later, a lot of Polish and Slovaks are working in several places in the so called Northern countries. Slovak teams built a new metro line in Amsterdam, Polish people are working in the glass houses, tulip fields, etc.
They are appreciated workers. None of the mentioned reasons were true. However, because of ignorance  and unwillingness to ask ‘those’ people about their way of living, the resistance in those days was present.
How about you?
When new people, unknown to you, are visiting your neighborhood, what do you think?
Are they a disturbance of your daily routine, a threat to your life and a dirty spot of your city? Or are they an enrichment of your surroundings, a refreshment of your thoughts and a help for your business?
So what to do?
Take a mirror and imagine how others see you.
Take a brief look at the recent history, where do you come from, and where are you heading to. And what would you do, if you were in the situation the refugees are in?
Form your own opinion. Do not follow what others say you have to think.

And: In 1968, after the Soviet invasion of Czechoslovakia, the ‘western’ countries absorbed a lot of refugees from Czechoslovakia. In 1996 a Dutch guy won the tennis championship of Wimbledon. It was the only time a Dutch guy won Wimbledon. His name? Richard Krajicek, son of a refugee (from Czechoslovakia)…..

Want to know more?
Contact Pontrain

WP_20141116_10_40_17_Pro 1

Prečo toľko trvá stavba bratislavského mosta alebo T.E.A.M. – Together Everyone Achieves More

(English version below)

Minulý týždeň mal Dunaj vysokú hladinu.

Nič neobvyklé, žiaden nečakaný fenomén neskorej jari. Aj keď to neprekvapilo mňa a ďalších obyvateľov, zjavne to zaskočilo odborníkov – staviteľov pilierov novej stavby Starého mosta.

A ja sa divím, že oni sa divia.

Prečo neurobili nejaké opatrenia vopred? Prečo s touto situáciou nerátali? Určite museli vedieť, že niekedy v máji bude vysoká hladina. Je to spôsobné topením sa posledných snehov z nemeckých pohorí. A je to známy fakt, s ktorým rátali už pri stavbe pôvodného Starého mosta v roku 1891.

Nie som staviteľ a ani inžinier, ale zdá sa mi, že boli všeobecné a základné znalosti úplne odignorované! Ako je to možné? Je to tým, že subdodávatelia si riešia svoje parciálne úlohy (, že položia kus ocele na vopred určené miesto) a sú málo zakomponovaní do celého projektu? Možno sa boja povedať svojmu šéfovi, že môže prísť problém? Neviem, nedáva mi to celé zmysel a nemám odpovede.

Ako to máte vy?

Radšej pracujete samy či v team? A keď už musíte pracovať v team, či ako člen alebo leader, ako to vnímate? Je dôležitejší vás osobný cieľ než cieľ skupiny alebo dokonca viete skombinovať oboje? Prináša spolupráca ľudí lepšie výsledky ako práca osamote? Odpovede nie sú také jednoznačné.

A ak sa necítite OK s ostatnými, čo spravíte? Budete ticho, odrobíte si svoju časť práce a budete sledovať, ako si so situáciou poradia nadriadení?

Ako si treba vybrať dobrý team

  1. Okrem toho si všimnite, či môžu všetci členovia team vyjadriť slobodne svoj názor a či je vytvorená priaznivá atmosféra na počúvanie.
  2. Ak chcete pracovať v team alebo v ňom pracovať musíte, najprv si zistite, čo je team-ovým cieľom. Je dôležité, aby ste sa s ním stotožnili.
  3. Dôležité tiež je vedieť, či bol leader vášho team vybraný vďaka jeho technickým schopnostiam alebo preto, že je dobrý leader; že vie počúvať a doviesť team k výborným výsledkom, pretože 1+1=3.

Ak to tak nie je, veľmi zvážte, či chcete byť súčasťou tohoto team.

Chcete vedieť viac?
Napíšte mi.

Teším sa na vaše skúsenosti a príbehy.

René Marcel Ponneker

pontrain.SK@gmail.com
WP_20140907_10_22_53_Panorama

English version
Together Everyone Achieves More (T.E.A.M.)

Last week the Danube river level was high. In late spring not a rare phenomenon.

However, this high water level hampered the construction builders, who are renewing the pillars of the Old Bridge in Bratislava ( Stary Most), they were surprised.

Me, and more people, were slightly astonished by their surprise.

Why not taken any precautions? They should have been familiar with the high tide in May. The Danube gets the main part of its water from the melting mountain snow. And this has been happening already since a very long time; long before the original bridge was built in 1891.

I am not a construction builder, however it seems to me that the existing knowledge about building bridges in large rivers has been ignored. How come?

Are the people who know not involved in the whole project? Do they not feel secure to tell their bosses/ project leaders what might happen? Do they feel responsible for a good project end ( = a nice new bridge), or only for their part (= e.g. to bring a part of steel in the right position)?

Questions and no answers.

How about you?

Do you like to work together or alone? And if you need to work in a team, as a member or team leader, what is your attitude? What is the most important, your own goal, or the common target of the team, both? Is together working with some people, giving a much better result compared to working alone the leading fact?

And if you do not feel secure about the others, what would you do? Being silent and doing your part, or curious to know how to improve?

So what to do?

If you want or have to work in a team, get to know what is the common goal. Besides that, check if all of the team members feel free to express their opinion, and that the same members are able and willing to listen. Is the team leader chosen based on his technical skills, or because he or she is the one who is the best listener and able to guide the team to the best result, because 1+1=3?

If not, consider if you really want to join this team.

Want to know more?

Contact Pontrain
pontrain.SK@gmail.com


Pontrain zastáva živé tréningy skupinovej dynamiky a teambuildingu a koučing začínajúcich podnikateľov: čo teraz!. Blog Pontrainu ponúka argumenty z oblasti koučingu a skupinovej dynamiky. Pontrain sa chce deliť o poznatky, prezentovať dojmy a prispieť k inovovaniu a vylepšovaniu metodík. Každý blog hovorí o jednej téme, čo s ňou robí Pontrain a čo môžete urobiť vy.

Linkedin

Twitter

Facebook

Website Pontrain.nl


%d bloggers like this: