Celebrate! Oslavujte!

(English version below)
Dvadsiateho siedmeho apríla celé Holandsko oslavovalo kráľove narodeniny. Je to štátny sviatok, takže školy, firmy atď. boli zatvorené a ľudia vyšli do ulíc. Napriek počasiu.
Vďaka tomu, že kráľovo priezvisko je „Van Oranje“ (Oranžový), ľudia  v obrovskom množstve a variáciách nosia oranžovú. Od ponožiek cez kravaty, čapice, okuliare, podprsenky, sukne; čo si zmyslíte to majú na sebe.
Holandské veľvyslanectvá v zahraničí organizujú oslavy a ponúkajú svojim hosťom jedlo, pitie, hudbu a tulipány (samozrejme oranžové).
Heslom všetkého je:“ Každý deň je dobrý deň na oslavu, ale s trochou oranžovej sa z neho stáva neobyčajný deň.

Ako je to s vami?
Domnievajúc sa, že nenosíte často oranžovú a málokedy oslavujete, by Vám hore uvedené mohlo pripadať trochu čudne.
Keď niečo dosiahnete uznáte si to a oslávite to, alebo to považujete za samozrejmé? Tak zabudnete na tú peknú chvíľu; pretože sa stalo aj veľa škaredých vecí, ktoré si každý deň pripomínate.
Dobré zabúdate a to zlé Vám v noci nedá spať?

Čo s tým?
Zvážte čo robíte. Uvedomujte si aj tie bežné každodenne veci .Uvedomte si, že aj tie najbežnejšie  udalosti „ nehodné zmienky“ sú  skutočne hodné zapamätania aj zmienky.
Potľapkajte sa po pleci a povedzte si „ som dobrý/á“. Bude Vás to stáť možno 15 sekúnd, uvedomiť si, zablahoželať si a precítiť ten hrejivý pocit.
Zrátajte si Vaše denné potľapkania a určite prevážia nad tými nepríjemnými udalosťami. Nevedome tak ustojíte aj  tie nepekné veci.
Výsledkom bude lepší nočný odpočinok a viac energie.
Čo je opäť hodné oslavy.

Chcete vedie? viac?
Napíšte mi.
_______________
René Marcel Ponneker
0915 046 014
renemarcel@pontrain.nl
http://pontrain.nl/sk/calimero.htm
http://www.martinus.sk/?uItem=220533

Celebrate

April the 27^th all of The Netherlands celebrated the king’s birthday.
It is a Bank holiday, so schools, companies, etc. were closed and people went out in the streets. Regardless the weather.
Due to the fact the King’s family name is ‘Van Oranje” ( Orange), people wear orange, in a huge variety. Like socks, ties, shoes, caps, glasses, bras, skirts, you name it, they wear it. Dutch Embassies abroad organize parties, and offer  their guests food, booze, music and tulips ( orange of course).
The common thread of all is; “Every day is a good party day, however with some orange it is a special day”.

How about you?
Assuming you aren’t often wearing Orange, and you even seldom party, the above mentioned sounds slightly  weird.
When you  accomplish something, do you recognize and celebrate  this joyful fact? Or is it business as usual?
And so you forget this nice moment; because a lot of ugly things happened ,  of which you   remind yourself every day.
The good you forget, the bad keeps you awake at night?

So what to do?
Consider the things you do. Even the so common everyday business, be aware of it . And realize, those ‘common’ or not worth to mention events, are in fact worth to remember indeed and to quote.
Give yourself  a pat on your  shoulder and say to yourself: ‘well done’. This costs maybe 15 seconds, to realize, congratulate and to feel the glow inside.
Count your daily pats, they will outnumber the  unpleasant events. Unperceived, you even can stand these ugly things.
Resulting  in a better night’s rest and more energy.
Again worth a celebration!

Want to know more?

Contact Pontrain

Advertisement

Noví susedia New Neighbors

Noví susedia

(English version below)
V tomto období sa veľa diskutuje na tému imigrácia. Tisícky utečencov sa vydávajú na nebezpečnú cestu cez Stredozemné more, aby unikli pred vojnou, násilím, hladom a podobne
Niektoré európske krajiny sú ochotné im poskytnúť prístrešie, iné odmietajú.
Ich motiváciou je, že utečenci sú nebezpeční, berú miestnym prácu, stoja peniaze a tomu podobné obavy.
Tieto dôvody som už voľakedy počul.
Viac než desať rokov  ľudia zo Strednej Európy nemohli pracovať v Západnej Európe bez pracovného povolenia, ktoré sa ťažko získavalo. V tom čase mala EU v úmysle otvoriť hranice pre ľudí z Poľska, Českej Republiky a Slovenska.
V mojej krajine vznikol veľký odpor. „ Tí“ (…) ľudia  by boli sprostí, leniví ex-komunisti, prišli by len brať „naše“ peniaze, nehovorili žiaden cudzí jazyk a určite by sa nezačlenili do „našej“ kultúry.  To boli ešte  tie najpriateľskejšie názory na Slovákov a iných.
Teraz, viac než desať rokov neskôr, veľa Poliakov a Slovákov pracuje na rôznych miestach v takzvaných severných krajinách. Slovenské skupiny postavili novú líniu metra v Amsterdame, Poliaci pracujú v skleníkoch, na tulipánových poliach atď.
Sú cenení pracovníci. Žiaden z vyššie menovaných dôvodov na obavy  nebol pravdivý. Napriek tomu, vďaka ignorancií a nevôli spýtať sa „tých“ ľudí ako žijú, vzdor bol v tom čase prítomný.
Ako to vidíte vy?
Keď noví, pre vás neznámi ľudia, navštevujú vaše susedstvo, čo si o tom myslíte? Vyrušujú vás vo vašej každodennej rutine, ohrozujú váš život, sú špinavou škvrnou vášho mesta? Alebo sú obohatením vášho okolia, oživením pre vaše myslenie a pomoc pre vaše podnikanie?
Čo treba urobiť?
Zoberte si zrkadlo a predstavte si ako druhí vidia vás.
Pozrite sa do nedávnej minulosti, odkiaľ pochádzate a kam smerujete? Čo by ste urobili, keby ste boli v situácií tých utečencov?
A ešte: V roku 1968, po Sovietskom vpáde do Československa, „západné“ krajiny prijali veľa utečencov z Československa. V roku 1996, tenisový šampionát vo Wimbledone vyhral Holanďan, bol to zároveň jediný raz, čo Wimbledon vyhral Holanďan. Jeho meno? Richard Krajicek, syn utečenca (z Československa)…

Chcete vedieť viac?

Napíšte mi.

René Marcel Ponneker
Renemarcel@pontrain.nl

New Neighbors

In this period a lot of discussion is going on about immigration.
Thousands of refugees cross the Mediterranean in a dangerous trip to escape war, violence, hunger, etc.
Some European countries are willing to shelter these refugees, others refuse.
Their motivation is that those refugees are dangerous, they take jobs, they cost money, etc.
I have heard these reasons before.
For over ten years, people from “Central Europe” were not able to work in “Western Europe”, without a working permit, which was hard to get. In that time the EU intended to open the borders for people from Poland, Czech Republic and Slovakia.
In my country, a lot of resistance arose. ‘Those’(…) people were stupid, lazy ex- communists, they would only come to take ‘our’ money, didn’t speak any language and sure they wouldn’t fit  into ‘our’ culture. Those were the most friendly opinions about Slovaks and others.
Now, more than ten years later, a lot of Polish and Slovaks are working in several places in the so called Northern countries. Slovak teams built a new metro line in Amsterdam, Polish people are working in the glass houses, tulip fields, etc.
They are appreciated workers. None of the mentioned reasons were true. However, because of ignorance  and unwillingness to ask ‘those’ people about their way of living, the resistance in those days was present.
How about you?
When new people, unknown to you, are visiting your neighborhood, what do you think?
Are they a disturbance of your daily routine, a threat to your life and a dirty spot of your city? Or are they an enrichment of your surroundings, a refreshment of your thoughts and a help for your business?
So what to do?
Take a mirror and imagine how others see you.
Take a brief look at the recent history, where do you come from, and where are you heading to. And what would you do, if you were in the situation the refugees are in?
Form your own opinion. Do not follow what others say you have to think.

And: In 1968, after the Soviet invasion of Czechoslovakia, the ‘western’ countries absorbed a lot of refugees from Czechoslovakia. In 1996 a Dutch guy won the tennis championship of Wimbledon. It was the only time a Dutch guy won Wimbledon. His name? Richard Krajicek, son of a refugee (from Czechoslovakia)…..

Want to know more?
Contact Pontrain

Domnienky robia z vašich business plánov odpad An assumption makes an ass of u and me

Domnienky robia z vašich business plánov odpad
…a z vás hlupákov

(English version below)
Domnienky nemajú čo v podnikateľských plánoch hľadať. Iste, mnohé veci sú takzvané “premenné”. Ale najmä základné úvahy, základné piliere, si treba maximálne otestovať a nezaložiť na pocite “toto by mohlo fungovať” celý business. Inak nielen môžete odniesť podnikateľský plán do zberu, ale ešte aj budete za hlupákov s prázdnym kontom.

Pred necelým mesiacom som bol opäť pozvaný do komisie na Fakultu Managementu , aby som hodnotil prezentácie záverečných projektov z predmetu “Podnikanie”. Veľmi rád pracujem so študentmi, pretože aj ja sa pritom vzdelávam – učím sa, ako uvažujú, aký majú systém práce a ako sa správajú.
Finálne projekty boli naplnené neskutočným entuziazmom.  Spozoroval som však jeden spoločný znak ich práce na projektoch: začnú domnienkou ( napr. za problém bezdomovectva môžu drogy a alkohol )  a vybudujú okolo nej celý project. Všetky ciele, procesy, financovanie, ľudí, čas a pod. No nikto z nich si neoveril, či sú ich základné predpoklady správne. Investovali svoj čas, čas svojich mentorov, kopu nadšenia a vo finále môžu celý plán vyhodiť von oknom, pretože ich základné piliere (domnienky) nekopírovali reálny svet. A to je neskutočná škoda!
Dá sa poučiť z vlastných chýb, to je pravda. Ale skôr než si vybielime osobný účet a zoberieme pôžičku na podnikanie, našou ochranou môže byť kus kritického myslenia a zvedavosti. A hlavne, nebáť sa opýtať sa iných (či už mňa alebo vyučujúceho, spolužiakov, ľudí z praxe). Naučíme sa takto spoločne viac a predídeme pádom, z ktorých sa už nemusíme postaviť.
Ako to máte vy?
Už ste niekedy mali úžasný nápad a chceli ste ho zrealizovať? Napísali ste prepracovaný business plán, investovali peniaze a more času a potom zistili, že na trhu sa už niečo podobné nachádza? Alebo o váš product nikto nemá záujem?

Čo treba urobiť?
Na mojich tréningoch pre start-upy či zabehnutých podnikateľov sa vždy pýtam, či majú niekoho poriadne kritického vo svojom okolí. Niekoho, kto je skutočné ostrý a nekompromisný pri hodnotení. Predovšetkým pre start-upy je tento prístup záchranou, nie snahou o zruinovanie.
A čo keď nejaká idea skončila v slepej uličke? Nechajte ju tak. Zajtra príde nový deň a nová myšlienka.

Chcete vedieť viac?
Napíšte mi.
René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com

Assumptions
An assumption makes an ass of u and me

About a month ago I was asked to observe and comment students who presented their projects . Students of the Management faculty.
Always nice to do, because I learn about how students think, work and act.
The topics were different, the ppt presentations  also. Their enthusiasm unbelievable.
However I experienced an attitude in all the students.
Which is: they make assumptions, and build their project on that. So process, goal, need of money, people, time etc.
However, none of them checked if those assumptions were really true.
Which meant in these cases their projects were completely useless. Because the assumptions were not what the real world was. And did not solve any problem.
It is a pity, because they spent a lot of time on it, their teacher and me also. Of course everyone learns from his or hers’ mistakes. However, if you can prevent a mistake by being curious, and not anxious to ask others about their opinion; they’ll probably learn more.

How about you?
Ever had a marvelous idea, and thought I go for it. Made an highly qualified plan, invested money and time, thought the world is waiting for your excellent product. And when you put it on the market, facebook etc. someone told you that your idea/ product was already invented.
Money went down the drain and you in a very bad mood.

So what to do?
Well, in my (coaching-) talks to start ups and more experienced entrepreneurs, I always ask if they have a good, sharp critic in the vicinity.
Someone who is really grumpy and sharp to their ideas. Willing to be polite, and rough if necessary.
The startup sees this attitude as an aid, not as an attack.
And if an idea doesn’t work out? Let it go. Tomorrow is a new day, new chance.

Want to know more?
Contact Pontrain
René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com

The journey to Abilene by the government members of Russia and the Ukraine

The Abilene Paradox.
This means to do just the opposite of what you want to do. In common: a group of people collectively decide on an action that is counter to the preferences of many of the individuals in the group. http://en.wikipedia.org/wiki/Abilene_paradox

December 2013, Mr Putin was anxious the upcoming EU- Ukraine agreement would decrease the Russian influence in the Ukraine.He offered Mr. Viktor Janoekovytsj a loan of 11 billion euros and a big decrease on the gaz imported from Russia, so the Ukraine wouldn’t get ‘involved’ in the EU.
They both underestimated the reaction of the Ukrain people.

If they, at that stage, enabled the Ukrainians more influence, more money income, or the closing of the EU- agreement, no lasting crisis would have been born. Because the EU- agreement and the Russian money could exist together, no exclusions.

Alas, they maintained their own right. The trip to Abilene started.
Government members of both countries individually agreed with both leaders about their decision, despite their own opinion, because the fear of being excluded (executed?) was larger than to advice in contrary direction.

Common sense is exchanged to “us against the world”. Creating an enemy and misleading, is easier than creating a pleasant situation for everyone.
No one dares to advice: “a real statesman admits wrong decisions and will be prized”.

The nature of this ‘project’ ( better: upcoming war) is often enough described.
Who is really concerned about his children’s future? Who will step out? And admitting the road to Abilene was the wrong choice at the junction of smart and stupid?

History will judge and tell.

Cesta členov vlády Ruska a Ukrajiny do Abilenu

Abilénsky paradox.

To znamená urobiť presný opak toho, čo chcete spraviť. Vo všeobecnosti: skupina ľudí sa kolektívne rozhodne pre nejakú činnosť, čo je proti názorom väčšiny osôb z tejto skupiny. http://en.wikipedia.org/wiki/Abilene_paradox

V decembri 2013 bol pán Putin znepokojený, že nová dohoda Ukrajiny s EU by mohla oslabiť ruský vplyv na Ukrajine.
Pánovi Viktorovi Janukovichovi ponúkol pôžičku 11 miliárd eur a značné zníženie dodávok plynu importovaných z Ruska, tak, aby sa Ukrajina nezaplietla s EU.
Obaja podcenili reakciu Ukrajinského národa.
Ak by v tom štádiu umožnili viac vplyvu Ukrajincom, väčší peňažný príjem, alebo uzavretie dohody s EU, nemusela sa zrodiť žiadna trvalá kríza.
Pretože dohoda s EU a ruské peniaze mohli ko-existovať, bez výnimiek.

 Bohužiaľ, trvali na svojej vlastnej pravde a cesta do Abilenu sa začala.
Členovia vlád oboch krajín individuálne súhlasili s rozhodnutiami oboch lídrov aj napriek ich vlastnému názoru, pretože strach z vylúčenia (popravenia?) bol väčší ako ich vlastný názor.
Zdravý rozum je zamenený za myšlienku „my proti svetu”. Vytvorenie nepriateľa a zavádzanie je jednoduchšie ako vytvorenie situácie príjemnej pre každého.
Nikto sa neodváži prehlásiť: „skutočný štátnik si prizná zlé rozhodnutia a bude ocenený.”

Povaha tohto „projektu” (lepšie povedané nadchádzajúcej vojny) je často pretriasaná. Kto sa skutočne obáva o budúcnosť svojich detí? Kto vykročí z radu? A bola cesta do Abilenu zlou voľbou na križovatke múdrosti a hlúposti? História posúdi a povie.