Prvý krok The first step

Prvý krok

(English version below)

Pred niekoľkými týždňami som rozprával s jedným dizajnérom a zároveň fotografom. Vyrobí návrh holandského prekladu brožúry Calimeromarketing (v skratke – pre čerstvo vyliahnutých podnikateľov, ktorí neradi čítajú).
Počas rozhovoru o jednej z tém v brožúre: Aktívne šírte svoj (skutočný) odkaz, sme sa dostali k nekonečnej debate týkajúcej sa stavu krajiny.Zlepšuje sa kvalita života? Čo vidíš, keď sa prechádzaš, bicykluješ alebo jazdíš po meste? Sú remeselníci (a remeselníčky) hrdí na svoju prácu? Atď. Čiže ako je na tom Slovensko dnes?
Bol pomerne znepokojený budúcnosťou Slovenska, pretože aj napriek tomu, že sám pozorujem pozitívnu zmenu, nie všetci ľudia dokážu využiť prosperitu a nie všetky spoločnosti obchodujú férovo.
Dúfa, že sa toto správanie raz skončí. – ako si to predstavuje? – Nevedel.
Snáď niekto proti tomu niečo urobí.
Krátko po tomto rozhovore som na facebooku čítal príspevok mojej slovenskej kamarátky Minulý rok promovala a teraz rozmýšľa, ako si zariadiť život. Príspevok bol o politikovi, ktorého moc nemala v obľube. (Všetci máme svoje predsudky). Opýtal som sa jej, čo urobiť, aby sa niečo zmenilo. Odpovedala:
Niekto by sa mal vzbúriť.
Veta, ktorú som už niekde počul. Títo ľudia v niečo dúfajú (mágia?), ale nič nerobia.

A čo ty?

Chrlíš svoje nápady a reakcie do okolia ako sopka lávu, alebo sedíš za notebookom v trendovej kaviarni chlípajúc kávu a čítaš o veciach, ktoré podľa teba idú zlým smerom?
Nerobíš nič, len platíš účty a cez víkendy chodíš po horách. „Pretože ja nemôžem nič zmeniť“.
Nuž, napríklad aj takú elektrinu môžeš dnes používať, pretože sa našli ľudia, ktorí chceli viac. Svoje myšlienky zapisovali na papier pri svetle petrolejky. Svetlo petrolejky im postačovalo achceli viac. Tak to urobili.

Takže čo urobiť?

Zázraky sa nedejú. Ak niečo chceš zmeniť, musíš sa sám o to pričiniť. Ak sa podľa teba niektorí ľudia správajú napríklad nežiaduco a zotrvávajú v takomto prístupe, je to pre to, lebo im to ostatní dovolili. Nechali ich, aby si vytvorili priestor.
Ak sa ti to nepáči, konaj. Vytvor si vlastný priestor. Ukáž svoj názor.
Každá cesta začína prvým, malým krokom. Vykroč. Povedz priateľom, čo chceš a ako to chceš. Buď pozitívny.
Mrzutou náladou si fanúšikov nezískaš. Úsmevom upútaš pozornosť.

René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com

The first step

A couple of weeks ago, I spoke with a graphic designer and photographer. He will make the lay- out of a translated, originated Dutch, booklet: Calimeromarketing (v skratke pre čerstvo vyliahnutých podnikateľov, ktorí neradi čítajú).
Talking about one of the topics in the booklet: “Spread actively your own message (Aktívne šírte svoj (skutočný) odkaz)”; we landed at a never ending talk concerning the state of the country.

Is the quality of life improving, what do you see when walking, cycling or riding on the streets, are craftsmen ( and women) proud of their work, etc.? So how is Slovakia doing today?

He had some real concerns about the future, because he saw positive changes, nevertheless in his opinion not all people can use the prosperity and some companies are not always fair trading.
He hoped that this behavior should stop one time.
I asked him how. He didn’t know; ‘maybe some people would do something against that’.

Short after this talk, I read a FB- post from a Slovak friend of mine. She graduated last year and is now looking for a way of living. The post was about a politician she doesn’t like so much. Well, we all have our preferences.
So I asked her, what she should do to alter something. She said that someone should stand up. Hé, that sentence I heard before.
Well, those two guys are hoping for something ( magic?), but are not acting.

How about you?

Are you like a volcano, spreading your magma ideas an actions over the world, or are you sitting at your laptop screen, sipping at your coffee in a trendy café, reading about all the things which are, in your opinion not going well.

And doing nothing, but paying the bill and make in the weekends a tour in the mountains. “Because I cannot change anything”.

Well, the electricity you are using now, was made so usable by people who were curious to know something. They wrote their ideas on paper, lighted by an oil lamp. That light was sufficient, but they want more. So they did.

So what to do?

Miracles doesn’t exists. If you want to alter something, regardless what, then take an action by yourself.
If, in your opinion, people are acting on a unpleasant way, and they are remaining this attitude, it is because people let them do it. Those people allow them to take space.
If you do not like that, act. Take space by yourself. Show your opinion.
Every journey starts with the first small step. So, take that step. Tell friends what you want and how. Remain positive.

By being grumpy, you won’t get fans. By giving a smile you get the attention.

René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com

Advertisement

Domnienky robia z vašich business plánov odpad An assumption makes an ass of u and me

Domnienky robia z vašich business plánov odpad
…a z vás hlupákov

(English version below)
Domnienky nemajú čo v podnikateľských plánoch hľadať. Iste, mnohé veci sú takzvané “premenné”. Ale najmä základné úvahy, základné piliere, si treba maximálne otestovať a nezaložiť na pocite “toto by mohlo fungovať” celý business. Inak nielen môžete odniesť podnikateľský plán do zberu, ale ešte aj budete za hlupákov s prázdnym kontom.

Pred necelým mesiacom som bol opäť pozvaný do komisie na Fakultu Managementu , aby som hodnotil prezentácie záverečných projektov z predmetu “Podnikanie”. Veľmi rád pracujem so študentmi, pretože aj ja sa pritom vzdelávam – učím sa, ako uvažujú, aký majú systém práce a ako sa správajú.
Finálne projekty boli naplnené neskutočným entuziazmom.  Spozoroval som však jeden spoločný znak ich práce na projektoch: začnú domnienkou ( napr. za problém bezdomovectva môžu drogy a alkohol )  a vybudujú okolo nej celý project. Všetky ciele, procesy, financovanie, ľudí, čas a pod. No nikto z nich si neoveril, či sú ich základné predpoklady správne. Investovali svoj čas, čas svojich mentorov, kopu nadšenia a vo finále môžu celý plán vyhodiť von oknom, pretože ich základné piliere (domnienky) nekopírovali reálny svet. A to je neskutočná škoda!
Dá sa poučiť z vlastných chýb, to je pravda. Ale skôr než si vybielime osobný účet a zoberieme pôžičku na podnikanie, našou ochranou môže byť kus kritického myslenia a zvedavosti. A hlavne, nebáť sa opýtať sa iných (či už mňa alebo vyučujúceho, spolužiakov, ľudí z praxe). Naučíme sa takto spoločne viac a predídeme pádom, z ktorých sa už nemusíme postaviť.
Ako to máte vy?
Už ste niekedy mali úžasný nápad a chceli ste ho zrealizovať? Napísali ste prepracovaný business plán, investovali peniaze a more času a potom zistili, že na trhu sa už niečo podobné nachádza? Alebo o váš product nikto nemá záujem?

Čo treba urobiť?
Na mojich tréningoch pre start-upy či zabehnutých podnikateľov sa vždy pýtam, či majú niekoho poriadne kritického vo svojom okolí. Niekoho, kto je skutočné ostrý a nekompromisný pri hodnotení. Predovšetkým pre start-upy je tento prístup záchranou, nie snahou o zruinovanie.
A čo keď nejaká idea skončila v slepej uličke? Nechajte ju tak. Zajtra príde nový deň a nová myšlienka.

Chcete vedieť viac?
Napíšte mi.
René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com

Assumptions
An assumption makes an ass of u and me

About a month ago I was asked to observe and comment students who presented their projects . Students of the Management faculty.
Always nice to do, because I learn about how students think, work and act.
The topics were different, the ppt presentations  also. Their enthusiasm unbelievable.
However I experienced an attitude in all the students.
Which is: they make assumptions, and build their project on that. So process, goal, need of money, people, time etc.
However, none of them checked if those assumptions were really true.
Which meant in these cases their projects were completely useless. Because the assumptions were not what the real world was. And did not solve any problem.
It is a pity, because they spent a lot of time on it, their teacher and me also. Of course everyone learns from his or hers’ mistakes. However, if you can prevent a mistake by being curious, and not anxious to ask others about their opinion; they’ll probably learn more.

How about you?
Ever had a marvelous idea, and thought I go for it. Made an highly qualified plan, invested money and time, thought the world is waiting for your excellent product. And when you put it on the market, facebook etc. someone told you that your idea/ product was already invented.
Money went down the drain and you in a very bad mood.

So what to do?
Well, in my (coaching-) talks to start ups and more experienced entrepreneurs, I always ask if they have a good, sharp critic in the vicinity.
Someone who is really grumpy and sharp to their ideas. Willing to be polite, and rough if necessary.
The startup sees this attitude as an aid, not as an attack.
And if an idea doesn’t work out? Let it go. Tomorrow is a new day, new chance.

Want to know more?
Contact Pontrain
René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com