Nedávno som bol pozvaný na Fakultu Managementu v Bratislave, aby som urobil krátku prezentáciu pre študentov a vysvetlil, čomu sa venujem ako profesionálny kouč a prečo som na Slovensku. Vybral som si zámerne tému „Slovenské školstvo je na nič“.
Slovak Schooling is Crap
Je to vraj všeobecne skloňovaná pravda aj medzi Slovákmi, ale zdá sa, že z úst cudzinca znela nehorázne a kontroverzne.
…ale všetci chceme dobrý job
Dôvod pre tému som mal prostý: študenti získavajú veľa informácií, občas znalostí, ale takmer žiadnu prax. Pýtanie otázok a zvedavosť sa neučí. A preto, podľa mňa, nie je také ľahké sa po skončení školy odlíšiť a získať job. Myslím si, že školy a university na Slovensku neposkytujú pre trhu ten “správny product”.
Nezabíjajte posla
Počas mojej krátkej prezentácie som sa pýtal publika otázky, na ktoré mi len ťažko vedeli odpovedať. Pravdepodobne aj preto, že vnímali moju tému ako osobný útok – Chcete pracovať pre seba alebo pre korporáciu? – Ak pre korporáciu, aká je vaša pridaná hodnota? Ticho. – Predo mnou prezentovali dvaja ľudia isté dáta. Viete, kto alebo čo je zdrojom týchto dát? – Prečo ste sa na to neopýtali? –
Vyslúžil som si reakcie, že táto prezentácia nepatrí na akademickú pôdu. Je to naozaj tak?
V akademickom prostredí sa očakáva od študentov, že budú hladní po poznaní, že budú zvedaví a že si budú klásť základné otázky: – Viem, čo chcem dosiahnuť? Je to, čo robím preto, postačujúce? Čo ešte existuje okrem informácií, ktoré mám zo skrípt? – Zvedavosť je jedným zo základných pilierov skutočného akademického prostredia a tiež, neprekvapivo, vedy a výskumu.
Pokiaľ študent nechce počuť iný názor ako ten, na ktorý je zvyknutý, nech “nezabíja posla”. Nevyčleňujte ľudí s odlišným názorom, ale otvorte uši a oči, buďte zvedaví, absorbujte nové veci a učte sa z toho. To je pravý význam univerzít, to je skutočný dôvod, prečo existujú.
Robte chyby a nesúďte
Najkrajšia vec pre učiteľa je, keď sa jedného dňa môže naučiť niečo od svojich bývalých študentov. Až vtedy podávajú školy dôkaz o ich pridanej hodnote: o zvyšovaní znalostí a schopností v spoločnosti.
A tak, prosím, počúvajte jeden druhého, nesúďte. Vyslovujte postrehy skôr než súdy. Skúste sa opýtať, aj keď odpoveď nie je tá, ktorú ste očakávali. A nebojte sa robiť chyby. Jedna chyba vás naučí viac než desať kníh.
Takže, kto robí najviac chýb?
Dajte mi vedieť.
René Marcel Ponneker
pontrain.SK@gmail.com
pontrain.wordpress.com 