Váš prvý krok Customer

Váš prvý krok k novému ja:
Nekopte do tých, čo sa potkli

(English version below)

Raz týždenne nakupujem potraviny. A keďže nie som práve nadšenec nakupovania
v akejkoľvek forme, píšem si všetko na zoznam a nakúpim to naraz v jeden deň.
Keď už nastane ten „súdny deň“ a odhodlám sa ísť do supermarketu, rád by som sa
tam cítil vítaný. Požadujem až tak veľa, keď chcem, aby si personál uvedomil,
že som zákazník – dôvod, prečo majú prácu?

Supermarket, v ktorom pravidelne nakupujem, je v podzemí a vedie tam eskalátor.
Minulý týždeň spadla dáme predo mnou na eskalátore (alebo podo mnou?) nákupná
taška na kolieskach a kĺzala sa až na samotný koniec. Zastavila sa priamo pred manažérom prevádzky.
A čo on urobil? Zodvihol tú nákupnú tašku a podal ju vyšokovanej zákazníčke?
Opýtal sa jej, či je v poriadku? Nie! Len sa pozeral na padnutú tašku a dotyčnú
dámu, s ťažkým povzdychom sa otočil chrbtom a odkráčal.
Ešte nikdy som nezažil v obchode také milé privítanie.

Ako je to u vás?

Ak niekto urobí chybu alebo niečo, čo je mimo vášho komfortu, reagujete
podľa prvotného inštinktu? Alebo sa pokúsite obrátiť celú situáciu pre niečo prijateľné
pre jednu aj druhú stranu?
Jasné, je to také ľahké dať druhému pocítiť, že vás obťažuje alebo irituje.
Ale zaujímavé je, že aj týmto prejavom ľudia potvrdzujú, že sú si trápnej situácie vedomí.
Je naozaj potrebne potlačiť niekoho ešte nižšie, než už je?

Čo treba urobiť?

Predstavte si, že by ste to boli vy, kto spôsobil tú nechcenú udalosť.
Ako by ste chceli, aby s Vami dav jednal? Ako s blbcom, alebo chápavo.
Či sú to zákazníci, priatelia, rodina alebo ktokoľvek. Dnes sú to oni, zajtra vy.
Čo znamená, aj v nepríjemnej situácií, najprv pouvažujte, potom jednajte.
Nebude to stáť veľa času a výsledky budú prekvapivé.

René Marcel
Pontrain.SK@gmail.com

The Customer

Every week I do my grocery. Because I am not so fond of shopping, I make a list for the whole week. Which means, that if I am in (e.g.) a supermarket, I would like to feel I am welcome. That the shop staff knows I am a customer, the reason that they have a job.

The supermarket I frequent is below ground level. So first take the escalator.
Last week the lady in front of me ( ‘below’ me) loosen her two wheels shopping cart. It rolled down the escalator and stopped with a last turn on the ground. Just in front of the shop floor manager.
What did this floor manager do? Pick up the cart for her shocked costumer? Ask her how she felt?
No, he watched the cart and costumer and with a deep sneering frown, turned her back to the costumer and walked away.
Never experienced such a warm welcome in a supermarket.
It seems we, costumers, were a very creepy disturbing of her daily life.

How about you?

If someone makes a mistake or does something which shocks you, do you show your primary/ primitive reaction? Or help the person and turn the situation into a less unpleasant event for both?
Of course it is easy to let the person feel your irritation; however he or she is aware of the undesired situation . So is there really a need to push someone deeper in the mud?

So what to do?

Image you are the one who caused an unwanted event. How would you like being treated by the crowd? As an asshole, or with understanding?
If they are costumers, friends, family or whoever, today them, tomorrow you.
Which means, even in an awkward situation, think first what you would do, and then act.
It won’t cost much time, and the results are surprising.

René Marcel
Pontrain.SK@gmail.com

Advertisement